14. Buddhavaggo

179.

Yassa jitaṃ nāvajīyati, jitaṃ yassa [jitamassa (sī. syā. pī.), jitaṃ massa (ka.)] no yāti koci loke;

Taṃ buddhamanantagocaraṃ, apadaṃ kena padena nessatha.

180.

Yassa jālinī visattikā, taṇhā natthi kuhiñci netave;

Taṃ buddhamanantagocaraṃ, apadaṃ kena padena nessatha.

181.

Ye jhānapasutā dhīrā, nekkhammūpasame ratā;

Devāpi tesaṃ pihayanti, sambuddhānaṃ satīmataṃ.

182.

Kiccho manussapaṭilābho, kicchaṃ maccāna jīvitaṃ;

Kicchaṃ saddhammassavanaṃ, kiccho buddhānamuppādo.

183.

Sabbapāpassa akaraṇaṃ, kusalassa upasampadā [kusalassūpasampadā (syā.)];

Sacittapariyodapanaṃ [sacittapariyodāpanaṃ (?)], etaṃ buddhāna sāsanaṃ.

184.

Khantī paramaṃ tapo titikkhā, nibbānaṃ [nibbāṇaṃ (ka. sī. pī.)] paramaṃ vadanti buddhā;

Na hi pabbajito parūpaghātī, na [ayaṃ nakāro sī. syā. pī. pātthakesu na dissati] samaṇo hoti paraṃ viheṭhayanto.

185.

Anūpavādo anūpaghāto [anupavādo anupaghāto (syā. ka.)], pātimokkhe ca saṃvaro;

Mattaññutā ca bhattasmiṃ, pantañca sayanāsanaṃ;

Adhicitte ca āyogo, etaṃ buddhāna sāsanaṃ.

186.

Na kahāpaṇavassena, titti kāmesu vijjati;

Appassādā dukhā kāmā, iti viññāya paṇḍito.

187.

Api dibbesu kāmesu, ratiṃ so nādhigacchati;

Taṇhakkhayarato hoti, sammāsambuddhasāvako.

188.

Bahuṃ ve saraṇaṃ yanti, pabbatāni vanāni ca;

Ārāmarukkhacetyāni, manussā bhayatajjitā.

189.

Netaṃ kho saraṇaṃ khemaṃ, netaṃ saraṇamuttamaṃ;

Netaṃ saraṇamāgamma, sabbadukkhā pamuccati.

190.

Yo ca buddhañca dhammañca, saṅghañca saraṇaṃ gato;

Cattāri ariyasaccāni, sammappaññāya passati.

191.

Dukkhaṃ dukkhasamuppādaṃ, dukkhassa ca atikkamaṃ;

Ariyaṃ caṭṭhaṅgikaṃ maggaṃ, dukkhūpasamagāminaṃ.

192.

Etaṃ kho saraṇaṃ khemaṃ, etaṃ saraṇamuttamaṃ;

Etaṃ saraṇamāgamma, sabbadukkhā pamuccati.

193.

Dullabho purisājañño, na so sabbattha jāyati;

Yattha so jāyati dhīro, taṃ kulaṃ sukhamedhati.

194.

Sukho buddhānamuppādo, sukhā saddhammadesanā;

Sukhā saṅghassa sāmaggī, samaggānaṃ tapo sukho.

195.

Pūjārahe pūjayato, buddhe yadi va sāvake;

Papañcasamatikkante, tiṇṇasokapariddave.



我来为您翻译第14章 佛陀品：
179.
其胜利永不失败，其胜利无人能在世间超越；
这位佛陀境界无限，无足迹者，以何足迹能引导？
180.
对于他，网罗般的贪爱，已不复存在于任何处；
这位佛陀境界无限，无足迹者，以何足迹能引导？
181.
那些专注禅修的智者，乐于出离与寂静；
就连天神也羡慕他们，这些具念的正觉者。
182.
得生为人实属难得，活着维生实属艰难；
听闻正法实属不易，佛陀出世更为稀有。
183.
诸恶莫作，众善奉行；
自净其意，是诸佛教。
184.
忍辱为最高苦行，诸佛说涅槃为最上；
出家不害他人者，伤害他人非沙门。
185.
不诽谤且不伤害，严持戒律善防护；
饮食知量有节制，独居静处来安寝；
专注修习增上心，此是诸佛之教导。
186.
即使金钱如雨降，欲望难得真满足；
智者了知诸欲乐，乐少而苦患实多。
187.
即使天界诸欲乐，他亦不生贪著心；
正觉弟子得欢喜，因灭尽一切渴爱。
188.
众人恐惧而惊怖，往诣多处求皈依；
或至山林或园林，或至寺庙树神祠。
189.
此非安稳皈依处，此非最上皈依处；
皈依如是诸处所，不能解脱一切苦。
190.
若人皈依佛法僧，以正智慧而明了；
四种圣谛之真理。
191.
苦与苦之生起因，以及超越诸苦法；
八支圣道能引导，趣向止息诸苦痛。
192.
此为安稳皈依处，此为最上皈依处；
皈依如是诸处所，解脱一切众苦恼。
193.
高贵之人实难得，并非处处能出生；
智者所生之家族，必定兴盛享安乐。
194.
佛陀出世真快乐，宣说正法真快乐；
僧众和合真快乐，修行和合真快乐。
195.
供养应供养者，无论是佛或弟子；
超越虚妄执著者，度脱忧悲哀恼者。

196.

Te tādise pūjayato, nibbute akutobhaye;

Na sakkā puññaṃ saṅkhātuṃ, imettamapi kenaci.

Buddhavaggo cuddasamo niṭṭhito.

我来为您翻译196节和品名结语：
196.
供养如是之人等，已入涅槃无所惧；
其功德量难计算，无人能说其限量。
第十四品 佛陀品终
[注：这是对仗诗体，我在译文中也保持了对仗形式。此节继续沿用前文195节的主题，讲述供养已证得涅槃的圣者所获功德]
provided by EasyChat

